Salon Doré | Hôtel de la Trémoille
Veľkolepý Salon Doré, podpisujúci sa pod zbierky Čestnej légie, predstavuje jeden z najlepších príkladov francúzskej neoklasicistickej interiérovej architektúry. Navrhnutý počas vlády Ľudovíta XVI. bol pôvodne inštalovaný v Hôtel de la Trémoille na parížskej Rue Saint-Dominique ako hlavný salón de compagnie (alebo hlavná prijímacia miestnosť) tohto veľkého aristokratického sídla. Architektúra salónu Doré – s obrovskými pozlátenými korintskými pilastrami rámujúcimi štyri oblúkové zrkadlá korunované trofejami lásky a vojny – mala pripomínať veľkoleposť starovekého Ríma. Takýto majestátny klasický dojem vyjadroval vedomosti a spoločenské postavenie majiteľov, vojvodov de la Trémoiller – francúzskej aristokratickej rodiny starobylého rodu, ktorí umiestnili tento formálny salón doslova do srdca domu.
Počas histórie sa obloženie salónu Doré presúvalo najmenej šesťkrát! Putovanie Salónu Doré sa začalo v roku 1877, keď bol Hôtel de la Trémoille zrovnaný so zemou počas Haussmannovho búrania, plánu modernizácie Paríža, ktorého súčasťou bola aj výstavba bulváru Saint-Germain. Izba bola najprv znovu zriadená v neďalekom Hôtel d’Humières na Rue de Lille. Keď však bola táto stavba približne o 27 rokov neskôr zbúraná, aby uvoľnila miesto novým bytovým domom, salón sa potom objavil za Atlantikom ako centrum sídla amerického bankára a mecenáša umenia Otta Kahna v New Yorku. Po Kahnovej smrti miestnosť v roku 1936 odkúpili obchodníci s umením bratia Duveenovci a zriadili ju ako svoj hlavný výstavný salón v centre Manhattanu. V roku 1955 Duveenovci predali miestnosť manželom Richardovi a pani Rheemovcom, aby ju inštalovali vo svojej rezidencii v Burlingame. V roku 1959 darovali salón Čestnej légii práve manželia Rheemovci.
Niekde na ceste stratil Salon Doré svoje spojenie s Hôtel de la Trémoille. Prostredníctvom archívneho výskumu však Martin Chapman, kurátor zodpovedný za európske umenie, odhalil skutočnú históriu salónu. Koncom tohto leta sa Salon Doré podrobí komplexnému reštaurovaniu, ktorého cieľom je vrátiť miestnosti jej pôvodnú podobu kompletného domáceho interiéru s parketovou podlahou z 18. storočia, s obnovenými oknami a dverami, novým osvetlením a historicky presným nábytkom. S novou súpravou kresiel vystavených okolo stien bude výsledok vyjadrovať základný vzťah nábytku k architektúre obloženia, ako aj to, ako sa tieto miestnosti využívali v rokoch pred Francúzskou revolúciou.
