Phillippe-Laurent Roland
Phillippe-Laurent Roland študoval najprv na École de Dessin v Lille, neďaleko svojho rodného mesta. Potom sa presťahoval do Paríža, kde vstúpil do ateliéru Augustina Pajoua, ktorého vplyv mu zostal na celý život. Roland spolupracoval na Pajouových dekoráciách v Palais-Royal a v Kráľovskej opere vo Versailles. V roku 1771 si sám zaplatil cestu do Talianska, kde zostal päť rokov. Po návrate do Paríža bol v roku 1782 prijatý na Kráľovskú akadémiu. O dva roky neskôr mu jeho svokor zabezpečil prácu dekoratívneho sochára v súkromných apartmánoch Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty.
Počas Francúzskej revolúcie sa Roland stal zakladajúcim členom Institut de France a profesorom na École des Beaux-Arts. Obdivované boli najmä jeho naturalistické portréty; v roku 1800 dostal za bustu Pajoua cenu 6 000 frankov. Rolandov neoklasicistický štýl charakterizuje záujem o antické sochárstvo v spojení s lyrickým naturalizmom a rozmanitosťou v spracovaní povrchov. Túto kombináciu neoklasicistickej strohosti a realizmu odovzdal svojmu najslávnejšiemu žiakovi Pierrovi-Jean Davidovi d’Angers, ktorý napísal životopis svojho milovaného učiteľa.
