Múzeum – Kaplnka Sansevero
Múzeum Kaplnka Sansevero v historickom centre Neapola je klenotom svetového umeleckého dedičstva. Baroková tvorivosť, dynastická pýcha, krása a tajomstvo sa tu spájajú a vytvárajú jedinečnú a takmer nadčasovú atmosféru.
Kaplnka Sansevero so svojimi majstrovskými dielami, ako je napríklad slávny Zahalený Kristus, ktorý sa preslávil po celom svete vďaka pozoruhodnej kvalite mramoru pripomínajúcej tkanivo, virtuóznymi výkonmi, ako je napríklad Rozčarovanie, a záhadnými výtvormi, ako sú Anatomické stroje, je jednou z najpôsobivejších pamiatok, aké kedy ľudská myseľ vytvorila.
Zahalený Kristus, umiestnený v strede lode kaplnky, je jedným z najznámejších a najpôsobivejších umeleckých diel na svete. Princovým želaním bolo, aby sochu vytvoril Antonio Corradini, ktorý preňho už vytvoril Modesty. Corradini však zomrel v roku 1752 a stihol zhotoviť len terakotový model Krista, ktorý sa dnes uchováva v Museo di San Martino.
Raimondo di Sangro preto poveril mladého neapolského umelca Giuseppeho Sanmartina, aby zhotovil “mramorovú sochu v životnej veľkosti, znázorňujúcu nášho Pána Ježiša Krista mŕtveho a prikrytého priehľadným rubášom vyrezaným z toho istého bloku ako socha”.
Sanmartino nevenoval veľkú pozornosť predchádzajúcemu modelu v mierke, ktorý vytvoril benátsky sochár. Tak v Skromnosti, ako aj v Zahalenom Kristovi je pôvodné štylistické posolstvo v závoji, ale Sanmartinovo neskorobarokové cítenie a sentiment preniká do rubáša pohybom a významom vzdialeným Corradiniho pravidlám. Moderná citlivosť umelca vyrezáva a zbavuje mŕtve telo jeho tela, ktoré mäkký rubáš milosrdne zakrýva, na ktorom trýznivé, vlniace sa rytmy záhybov závoja vyrývajú hlboké utrpenie, takmer akoby súcitný závoj robil úbohé údy ešte obnaženejšími a odhalenejšími a línie zmučeného tela ešte neúprosnejšími a presnejšími.
