Jennifer McCurdy | Keramika ako architektúra
Keramická umelkyňa Jennifer McCurdy žije na ostrove Martha’s Vineyard. S porcelánom pracuje už viac ako tridsať rokov. Posledných niekoľko rokov sa venuje štrukturálnym otázkam. Aký tenký môže byť porcelán, kým sa v ohni nezrúti? Koľko ho možno odrezať a stále si zachovať štrukturálnu integritu? Ako sa dá štrukturálna forma integrovať s vizuálnou, ako je to v prírode? Ako sa môže pohyb hrnčiarskeho kruhu a oheň v peci odraziť v hotovom diele, ktoré je tvrdé a trvalé ako skala?
Mohli by ste byť v pokušení označiť keramičku Jennifer McCurdyovú za architektku. Jej práca si vyžaduje inžinierske aj umelecké zručnosti a do veľkej miery závisí od fyzikálnych vlastností jej materiálov. Diela pani McCurdyovej sú príťažlivé pre ľavú a pravú časť mozgu. Nie je to náhoda: Každý výtvor je výsledkom spojenia matematiky, prírodných vied a umeleckého a dizajnérskeho cítenia; jej práca je do veľkej miery závislá na fyzikálnych vlastnostiach jej materiálov.
Prostredníctvom starostlivého viacstupňového procesu vytvára zložité, krivkové diela z porcelánu, ktoré interpretujú formy v prírode – zakrivené listy, tečúce morské riasy, rybie šupiny, koralové štruktúry, zmyselné rozkvitnuté kvety – stvárnené v priesvitnom neglazovanom bielom porceláne s veľmi sugestívnymi názvami: “Nádoba na motýlie cunami”, “Kostarické vajce”, “Pozlátené hniezdo vetra”, “Vodná ľalia”. Je to príroda interpretovaná ako pieseň forme a toku.
